Banskobystrický región

Banskobystrický kraj je rozlohou najväčší a počtom obyvateľov na km2 najmenej husto osídlený kraj Slovenska. Nachádza sa v južnej časti stredného Slovenska. Jeho severná časť má hornatý charakter, južná časť je tvorená nížinami. Kraj má spoločnú štátnu hranicu s Maďarskom.

Okrem toho susedí s piatimi samosprávnymi krajmi Nitrianskym, Trenčianskym, Žilinským, Prešovským a Košickým. Celkový počet obyvateľov je viac ako 650 tisíc a hustota obyvateľstva predstavuje 69 obyvateľov
na km2.

Doprava a infraštruktúra
Dopravný systém kraja nezodpovedá požiadavkám jeho ekonomiky. Zaostáva najmä vo vybavenosti modernou cestnou infraštruktúrou. Cestný systém tvorí celkovo 3 144 km ciest, z ktorých 574 km sú cesty prvej triedy. Banskobystrickým krajom prechádzajú dva významné cestné ťahy. Severojužný, v rámci Európskej cestnej siete klasifikovaný ako E 77 a západovýchodný klasifikovaný ako E 571. V súčasnosti štát investuje do budovania rýchlostnej komunikácie R1 na trase E 77. V kraji sa nachádza letisko v Sliači, ktoré sa využíva na nepravidelné a obchodné lety. Dve hlavné železničné trate spájajúce juh Slovenska so severom a západ s východom križujú kraj. Tieto sú integrované do rozsiahlej siete regionálnych tratí.

Štruktúra priemyslu
Priemysel je v regióne rozložený nerovnomerne. Dosahuje vysokú koncentráciu na severe kraja, kde sídlia najproduktívnejšie odvetvia ekonomiky hutnícky, strojársky, automobilový, drevársky, farmaceutický a polygrafický priemysel. V južnej časti má základňu potravinársky priemysel a ostatné odvetvia komplementárne k poľnohospodárstvu. Najmä vďaka dlhej baníckej histórii kraja, je dominujúcim odvetvím priemyslu v regióne hutníctvo. Reprezentujú ho najväčšie spoločnosti v kraji. Výroba kovov sa podieľa na objeme celkového priemyselného exportu kraja podielom 40%. Ďalšími významnými sektormi sú drevársky, strojársky, chemický, farmaceutický a potravinársky priemysel. Krajské mesto Banská Bystrica
sa v posledných rokoch orientuje najmä na rozvoj služieb a obchodu.