Ako sa pripraviť na cirkulárnu ekonomiku?

piatok, 25. marec 2022
V stredu 16. marca 2022 sa uskutočnil ďalší zo série webinárov Udržateľný biznis: Trendy a nové príležitosti, na ktorej organizácii sa podieľala Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), konzultačná spoločnosť SUSTO – Sustainability tools a platforma Circular Slovakia.
 
Rečníci poskytli odpovede na otázky prečo a ako sa pripraviť na cirkulárnu ekonomiku. Nechýbali ani inšpiratívne príklady z praxe a prieskum, do ktorého boli zapojení účastníci webinára. Celé podujatie sprevádzal Jan Kurka, spoluzakladateľ SUSTO - Sustainability Tools.
 
Prvou hosťkou bola Andrea Orság, zakladateľka konzultačnej spoločnosti MissionC, ktorá na úvod poznamenala, že planétu a ľudstvo čakajú mnohé výzvy, keďže sa nachádzame uprostred klimatickej krízy, pandémie, a dokonca na hranici vojnového konfliktu. Andrea stručne opísala, o čom je vlastne cirkulárna ekonomika - o zmene celkového biznis modelu podnikania, pričom je potrebné sa zamerať na ľahko opraviteľný a dlhodobo funkčný materiál a dizajn, lokálnych a spoľahlivých dodávateľov, požičiavanie produktov, a v neposlednom rade na spoluprácu. Aby firma efektívne prešla na cirkulárnu ekonomiku, musí byť táto vízia zapracovaná v jej stratégii. Finálny cieľ transformácie by si mala spoločnosť rozdeliť na niekoľko krátkodobejších cieľov, ktorých splnenie bude motivovať firmu pokračovať v tejto ceste.
 
Ďalším hosťom bol Peter Šimurka, zakladateľ Nezávislej environmentálnej Konzultačnej Agentúry (NEKA), ktorý sa zameral na príklad z praxe, malú firmu Slovizol. Slovizol vyrába dosky z expandovaného polystyrénu na tepelnú izoláciu. Peter vyzdvihol dôležitosť poradenstva a vzdelávania. Firma Slovizol sa zapojila do projektu CircularRegions a vďaka vyvinutej poradenskej službe založenej na nástroji Circularity Check získala komplexnú analýzu o tom, do akej miery je ich produkt cirkulárny. Využitie takéhoto nástroja môže byť kľúčovou spätnou väzbou, ktorú firma potrebuje na určenie cieľov.
 
Tretím hosťom bol Ivan Tučník z Plzeňského Prazdroja, ktorý má v oblasti cirkularity jasne stanovené ciele. Ide napríklad o plnú cirkularitu obalov, uhlíkovú neutralitu pivovarov do roku 2030, či zníženie spotreby vody pod 2,75 L na liter piva. Plzeňský Prazdroj skončil s pivom v PET fľašiach, vďaka čomu ušetria 500 ton plastu, lepšia možnosť z hľadiska environmentálne záťaže je vratná sklenená fľaša so životnosťou 6-7 rokov. Dôležité je podľa neho zbierať podrobné dáta o svojich produktoch, obaloch a mapovať ich environmentálnu záťaž nielen v pivovare ale aj mimo neho, kde vzniká až 85 % uhlíkovej stopy piva. Udržateľnosť a ekonomická efektivita v Prazdroji idú ruka v ruke. Vďaka zavádzaniu udržateľných riešení sa zabraňuje plytvaniu, znižuje sa uhlíková stopa, spotreba vody, energií, odpadu, no dochádza paralelne aj k znižovaniu nákladov.
 
Na záver predstavila Denisa Rášová iniciatívu Cielime Cirkulárne, ktorú založila platforma Circular Slovakia, Inštitút Cirkulárnej Ekonomiky a kreatívne štúdio Barney. Predstavuje príležitosť pre podniky a ďalšie entity odprezentovať svoje cirkulárne ciele. Tieto ciele budú nezávislými autoritami transparentne zhodnotené, a tým pádom smerodajné pre klientov firmy či iných stakeholderov. Nepochybne to zvýši dôveryhodnosť firmy a jej biznisových i cirkulárnych cieľov.
 
Prieskum počas webinára zozbieral odpovede ohľadom najväčších rizík lineárneho hospodárstva. Ukázalo sa, že najväčšie riziko vidia respondenti na trhu (nestálosť a kolísanie cien surovín, geopolitika, nedostatok zdrojov a ich vzácnosť, obchodné vzorce atď.) Operačné riziká umiestnili respondenti na druhé miesto (napr. interné a externé faktory, bezpečnosť a riziko zlyhania dodávateľského reťazca). Ďalšou otázkou bolo, či respondenti využívajú poradenstvo v oblasti obehového hospodárstva. Približne 32% odpovedalo, že na to majú interné kapacity a 26% sa tým ešte nezaoberalo, no plánujú v dlhšom horizonte. Mnohí však využívajú aj voľne dostupné nástroje, ako spomínaný Circularity Check, alebo zdieľajú kapacity v rámci združení či klastrov. Poslednou otázkou prieskumu bolo zoradenie najrelevantnejších hnacích síl obehového hospodárstva pre firmu. Najrelevantnejšia je podľa výsledkov environmentálna a spoločenská zodpovednosť a naštartovanie novej inovačnej výkonnosti podniku. Najmenej relevantné sa zdalo byť prilákanie a udržanie talentov.